Životy roztrhané v Taliansku od roku 1970 do sú?asnosti

Asi 40 000 detí bolo nútených opusti? svoje rodiny. Nikto nie je imúnny vo?i tomuto zabitiu a ni?eniu, ktoré sa musí zastavi?. Emma a jej súrodenci sú stále štandardnými nosite?mi toho všetkého, zatia? ?o systém stále udržuje maximálny stlmený zvuk, aby zabránil prípadnému zrúteniu systému stroja a prerušeniu obete. Deti nie sú bankomaty, napriek tomu nimi sú deti (musí sa s nimi zaobchádza? ako s ?u?mi a nie s objektmi) a majú právo vyrasta? vo svojich rodinách. Je ?as poveda? dos? o zabíjaní detí, ?i už boli umiestnené do pestúnskej starostlivosti alebo na adopciu, umiestnené do pestúnskej starostlivosti alebo ich rodina jednoducho preložila z triviálnych dôvodov.